trobadọr

LvP

s. m.

a. 'trouveur, celui qui trouve'

b. 'troubadour, poète'

c. 'dénonciateur'

Rn 5:429a [trobaire, trobayre, trobador ]; Lv 8:479b

FEW 13/2:319a [ᴛʀᴏᴘᴀʀᴇ].