erętge, irętge

LvP

s. m.

a. 'hérétique'

b. 'Cathare'

Rn 3:526a [heretge, heretje, eretge ]; Lv 3:123b [eretge]

FEW 4:374b [ʜᴀᴇʀᴇ̄ᴛɪ̆ᴄᴜѕ].